Miesto
Štúrovo leží v južnom cípe Slovenska, v 110 m nadmorskej výške.
Na protiľahlej strane Dunaja leží Esztergom, kde boli korunovaní prví uhorskí králi; jeho dominantou je klasicistická Bazilika.
Štúrovo je vďaka termálnym prameňom obľúbené kúpeľné mesto.
![]() | ![]() | ![]() |
| Bývalý hotel Helvetia | Pohľad na Dunaj a Kováčovské kopce | Termálne kúpalisko z vtáčej perspektívy |
V blízkom okolí sa nachádza chránená krajinná oblasť Kováčovské kopce a Vŕšok, ktoré sú vulkanického pôvodu. Na maďarskej strane sa dvíhajú výbežky pohoria Pilis.
Mesto má približne 13’000 obyvateľov, z ktorých väčšina hovorí maďarsky. Väčšia časť obyvateľov bežne hovorí slovensky ako aj maďarsky (často súčasne).
![]() | ![]() | ![]() |
| Budova žel. stanice | Kostol sv. Imricha | Pamätník obetí svetových vojen |
Mária Valéria

Dejiny mesta
| Rímske osídlenie pod menom Anavum | |
| 1075 | prvá písomná zmienka o osade Kakat |
| 1295 | prvá zmienka mena Parkan |
| 1543 | územie obsadené Turkami, Džigerdelen Parkan |
| 1571 | vedie sa len Parkan ako meno |
| 1589 | prvé jarmoky |
| 1683 | bitka pri Parkani, víťazstvo poľského kráľa Jána Sobieskeho (v žolde rakúskeho cisára) nad tureckými vojskami |
| 1725 | mesto dostane jarmočné právo – jarmoky Šimona a Júdu |
| 1848 | železničné spojenie Budapešť – Parkan dokončené |
| 1948 | mesto premenované na Štúrovo |

Most
| Meno | most Márie Valérie |
|---|---|
| Typ | Oblúkový most |
| Počet oblúkov | 5 |
| Materiál | Železo |
| Dĺžka mostu | 496 m |
| Najdlhší oblúk | 119 m |
| Najvyšší oblúk | 14 m |
| Šírka cesty | 6 m |
| Cestné podložie | Asfalt |
| Šírka chodníka | 2 x 2.25 m |
| Využitie | Osobná doprava (chodci a autá) |

Dejiny mosta
Na Dunaji pri meste Parkan bol už stáročia dôležitý brod. Počas tureckého panstva boli zničené a postavené viaceré pontónové mosty. V 18. storočí na základe iniciatívy arcibiskupa Ferenca Barkócziho bol zriadený tzv. „lietajúci most“. Bola to vlastne kompa, ktorá preplávala rieku za 6-8 minút.
V roku 1842 nechal arcibiskup Alexander Rudnay kompu nahradiť pontónovým mostom, ktorý bol zničený v roku 1848. Arcibiskup Ján Scitovszky nechal roku 1851 obnoviť most. Ku koncu 19. storočia ale bol už nedostačujúci. Aby uľahčil výstavbu nového mostu, zriekol sa arcibiskup Kolos Vaszary „vo verejnom záujme“ naveky výberu mýta. Carthy Szaléz, Budapeštiansky staviteľ švajčiarskeho pôvodu, postavil Most Márie Valérie za necelé dva roky; most bol odovzdaný verejnosti 28. septembra 1895.
22. júla 1919 bol most pri prvom pilieri zničený výbuchom. Čo bolo príčinou nie je jednoznačné, či bol poškodený nešťastím, alebo úmyselne československými vojakmi ako ochrana pred Maďarskou republikou rád, alebo naopak maďarskými vojakmi pri ich ústupe. Most bol roku 1922 zrenovovaný a v roku 1926 úplne obnovený, pričom zastaralá drevená konštrukcia cestného podložia bola nahradená železobetónom a cesta bola napustená dechtom.
Na Vianoce roku 1944 ustupujúce nemecké jednotky vyhodili do vzduchu tri stredné oblúky.
Od 11. októbra 2001 je Most Márie Valérie opäť kompletný a slúži doprave medzi Štúrovom a Esztergomom, cez hranicu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, ktorá je od 1. mája 2004 vnútornou hranicou EÚ.
Od polnoci 20. decembra 2007 sa dá prejsť cez most bez predloženia pasu – Slovensko a Maďarsko sú v rámci Schengenskej zmluvy.

Dejiny prevozu cez rieku
| Roky | Prostriedok | Časové rozpätie |
| 1000 – 1215 | Plťou, „pešo“ (brod) | 215 |
|---|---|---|
| 1215 – 1585 | Prievoz | 370 |
| 1585 – 1683 | Lodný most (pontónový) | 98 |
| 1683 – 1762 | Prievoz | 79 |
| 1762 – 1842 | „Lietajúci most“ | 80 |
| 1842 – 1895 | Lodný most (pontónový) | 53 |
| 1895 – 1919 | Železný most Márie Valérie | 24 |
| 1919 – 1927 | Loď, pešo po ruinách mostu | 8 |
| 1927 – 1944 | Železný most Márie Valérie | 17 |
| 1944 – 1945 | Pontónový most | 1 |
| 1945 – 1968 | Nepravidelné lodné spojenie | 23 |
| 1968 – 1969 | Malá loď | 1 |
| 1969 – 2001 | Kompa, malá loď | 32 |
| 2001 | Železný most Márie Valérie | ω |











